Pracovné postoje
Judge, T. A., Weiss, H. M., Kammeyer-Mueller, J. D. & Hulin, C. L. · 2017
Známe aj ako: Job Satisfaction
Tradícia pracovných postojov chápe spokojnosť s prácou ako globálny hodnotiaci úsudok o svojej práci, teda skutočný postoj s kognitívnymi a afektívnymi zložkami, a nie ako súčet spokojnosti s jednotlivými aspektmi. Globálny a aspektový prístup odpovedajú na odlišné otázky: aspektové miery povedia zamestnávateľovi, ktoré stránky práce zmeniť, zatiaľ čo globálne miery predpovedajú výsledky, ako je fluktuácia a výkon, lepšie než akýkoľvek súčet aspektov. Príbuzný postoj organizačnej oddanosti je od spokojnosti oddeliteľný a predpovedá zotrvanie v organizácii čiastočne odlišnou cestou.
Rámec chápajúci pracovnú spokojnosť ako globálny hodnotiaci úsudok o vlastnej práci, príjemný emočný stav vyplývajúci z hodnotenia svojej práce, odlišný od spokojnosti s jednotlivými aspektmi (plat, vedenie, kolegovia) a od nálady v práci. Globálne merania ako MOAQ-JSS zachytávajú celkové hodnotenie priamo, namiesto sčítania aspektov.
- Zdroj:
- Locke, E. A. (1976). The nature and causes of job satisfaction. In M. D. Dunnette (Ed.), Handbook of industrial and organizational psychology (pp. 1297-1349). Chicago: Rand McNally.
Urob si validovaný test založený na tejto teórii
Čítanie o konštrukte ti povie, čo to je. Validovaný nástroj ti povie, kde sa na ňom nachádzaš. Zadarmo, výsledky za pár minút.
Dôkazy v skratke
- Empirická podpora
- Silné dôkazy
- Replikácia
- Dobre replikované
- Medzikultúrne
- Prevažne univerzálne
- Metaanalýzy
- 30 indexovaných
Tieto hodnotenia zhŕňajú publikovanú literatúru o teórii, nie kvalitu konkrétneho testu, ktorý na nej stavia. Sú to redakčné úsudky založené na nižšie uvedených zdrojoch a menia sa s pribúdajúcimi dôkazmi.
Historický kontext
Meranie pracovnej spokojnosti sa začalo Hoppockom v roku 1935 a rozvíjalo sa prostredníctvom aspektových nástrojov z polovice storočia, ako Job Descriptive Index z roku 1969 a Minnesota Satisfaction Questionnaire z roku 1967, ktoré dominovali desaťročia. Teória afektívnych udalostí Briefa a Weissa v 90. rokoch a po roku 2000 spochybnila čisto kognitívne chápanie, keď ukázala, že jednotlivé udalosti na pracovisku vyvolávajú stavy nálady, ktoré časom formujú postoje. Prehľad Judgea a kolegov k storočnici z roku 2017 konsolidoval sto rokov dôkazov a urovnal niekoľko dlhotrvajúcich sporov vrátane skromného, ale skutočného vzťahu medzi spokojnosťou a výkonom.
Konštrukty
Celková pracovná spokojnosť
The global evaluative judgment of one's job as a whole — a pleasurable emotional state resulting from the appraisal of one's work (Locke, 1976) — measured directly rather than by summing facet satisfactions such as pay, supervision, or colleagues. As operationalized by the MOAQ-JSS (Cammann et al., 1983), it captures the overall verdict the job's pieces add up to; it moves more slowly than mood and is distinct from momentary affective states at work.
Nástroje
- Michiganský dotazník organizačného hodnotenia: subškála pracovnej spokojnosti(MOAQ-JSS)Cammann, Fichman, Jenkins & Klesh1983
Testy založené na tejto teórii
Praktické využitie
Pracovná spokojnosť a oddanosť sú hlavnými výstupmi zamestnaneckých prieskumov a štandardnými kritériami, podľa ktorých sa hodnotia organizačné intervencie. Spokojnosť predikuje fluktuáciu, absencie, občianske správanie v organizácii a na úrovni útvarov aj spokojnosť zákazníkov a ziskovosť. Metaanalýza Judgea a kolegov stanovila koreláciu medzi spokojnosťou a výkonom približne na 0,30, čím vyvrátila dlho opakované tvrdenie, že spokojní pracovníci nie sú produktívnejší, a zároveň vyvrátila aj silnejšiu manažérsku verziu tohto tvrdenia.
Ako sa meria
Meria sa globálnymi sebavýpoveďovými hodnotiacimi položkami a oddelene aspektovými škálami; globálne skóre lepšie predikujú behaviorálne výsledky, zatiaľ čo skóre aspektov ukazujú, čo zmeniť.
Kritiky a obmedzenia
Jednopoložkové a krátke globálne miery sú praktické, ale strácajú informácie a sú silno ovplyvnené prechodnou náladou a kontextom otázky. Spokojnosť má podstatnú dispozičnú zložku (štúdie dvojčiat zisťujú významnú dedičnosť a spokojnosť je stabilná aj pri zmene zamestnania), čo obmedzuje, nakoľko ju môže ktorákoľvek organizačná intervencia zmeniť. Rozptyl spoločnej metódy nadhodnocuje jej korelácie s inými výsledkami zistenými sebavýpoveďou. Existuje aj námietka kritickej teórie, že prieskumy spokojnosti merajú prispôsobenie sa podmienkam, keďže ľudia pod tlakom obmedzení znižujú svoje očakávania a uvádzajú spokojnosť s objektívne zlou prácou.
Kľúčové publikácie
- Judge, T. A., Weiss, H. M., Kammeyer-Mueller, J. D. & Hulin, C. L.. (2017). Job attitudes, job satisfaction, and job affect: A century of continuity and of change. 10.1037/apl0000181
- Judge, T. A., Thoresen, C. J., Bono, J. E. & Patton, G. K.. (2001). The job satisfaction-job performance relationship: A qualitative and quantitative review. 10.1037/0033-2909.127.3.376
- Weiss, H. M. & Cropanzano, R.. (1996). Affective events theory: A theoretical discussion of the structure, causes and consequences of affective experiences at work.