Sociálno-kognitívna teória
Bandura, A. · 1977
Známe aj ako: SCT · Self-Efficacy Theory
Sociálno-kognitívna teória, ukotvená v koncepte sebaúčinnosti, tvrdí, že ľudské fungovanie je výsledkom recipročných interakcií medzi osobnými faktormi (kognícia, afekt, biológia), správaním a vplyvmi prostredia (triadický recipročný determinizmus). Sebaúčinnosť, teda presvedčenie o vlastnej schopnosti vykonať správanie potrebné na dosiahnutie konkrétnych výsledkov, je ústredným mechanizmom ľudskej činnosti a formujú ju štyri zdroje: skúsenosť so zvládnutím, sprostredkovaná skúsenosť, verbálne presviedčanie a fyziologické/emočné stavy. Metaanalýzy konzistentne ukazujú, že sebaúčinnosť silno koreluje s výkonom (vážené r = 0,38 v pracovných kontextoch) a je jedným z najsilnejších prediktorov akademického výkonu a zmeny zdravotného správania.
Teória, podľa ktorej je sebaúčinnosť, teda presvedčenie o vlastnej schopnosti vykonať správanie potrebné na dosiahnutie konkrétnych výsledkov, ústredným mechanizmom ľudskej aktérstva. Generalizovaná sebaúčinnosť odráža široký, stabilný pocit osobnej kompetencie naprieč oblasťami.
- Zdroj:
- Bandura, A. (1977). Self-efficacy: Toward a unifying theory of behavioral change. Psychological Review, 84(2), 191-215.
Urob si validovaný test založený na tejto teórii
Čítanie o konštrukte ti povie, čo to je. Validovaný nástroj ti povie, kde sa na ňom nachádzaš. Zadarmo, výsledky za pár minút.
Dôkazy v skratke
- Empirická podpora
- Silné dôkazy
- Replikácia
- Dobre replikované
- Medzikultúrne
- Prevažne univerzálne
- Metaanalýzy
- 50 indexovaných
Tieto hodnotenia zhŕňajú publikovanú literatúru o teórii, nie kvalitu konkrétneho testu, ktorý na nej stavia. Sú to redakčné úsudky založené na nižšie uvedených zdrojoch a menia sa s pribúdajúcimi dôkazmi.
Historický kontext
Bandura predstavil sebaúčinnosť ako zjednocujúci konštrukt vo svojom článku v Psychological Review z roku 1977 "Self-efficacy: Toward a unifying theory of behavioral change", pričom nadviazal na svoju skoršiu teóriu sociálneho učenia a známe experimenty s bábikou Bobo zo 60. rokov. Širšia sociálno-kognitívna teória bola formálne sformulovaná v roku 1986 v diele "Social Foundations of Thought and Action", ktoré presiahlo observačné učenie a zahrnulo sebareguláciu, predvídanie a sebareflexívne schopnosti ako kľúčové znaky ľudskej aktérstva. Bandurova kniha z roku 1997 "Self-Efficacy: The Exercise of Control" priniesla najucelenejšie spracovanie teórie sebaúčinnosti a zhrnula dve desaťročia výskumu v klinickej, vzdelávacej a organizačnej oblasti.
Konštrukty
Generalizovaná sebaúčinnosť
A broad and stable sense of personal competence to cope effectively with a variety of stressful or novel demands, rooted in Bandura's (1977, 1997) social cognitive theory. As operationalized by Schwarzer and Jerusalem (1995), generalized self-efficacy extends beyond task-specific beliefs to capture the optimistic self-belief that one can handle unforeseen challenges, recover from setbacks, and persist in the face of adversity across diverse life domains.
Nástroje
- NOESIS Škála všeobecnej sebaúčinnostiNOESIS2026
Testy založené na tejto teórii
Praktické využitie
V klinickej psychológii sú intervencie zamerané na sebaúčinnosť ústredné pre kognitívno-behaviorálne terapie fóbií, liečbu závislostí a manažment chronických ochorení, kde sa budovanie skúseností so zvládnutím a modelovanie využívajú na posilnenie presvedčenia pacientov o ich schopnosti zvládať. Vo vzdelávaní SCT ovplyvňuje didaktický dizajn prostredníctvom modelovania, riadeného zvládania a stratégií sebaregulovaného učenia, ktoré zvyšujú sebaúčinnosť a študijný výkon žiakov. V organizáciách je SCT základom tréningových programov, rozvoja lídrov a intervencií stanovovania cieľov, pričom General Self-Efficacy Scale bola validovaná vo viac ako 25 krajinách a 30 jazykoch pre medzikultúrne hodnotenie.
Ako sa meria
Sebaúčinnosť sa zvyčajne meria škálami pre konkrétne oblasti (napr. akademická sebaúčinnosť, zdravotná sebaúčinnosť) namiesto všeobecných mier, v súlade s Bandurovým odporúčaním, že presvedčenia o sebaúčinnosti sú viazané na úlohu. General Self-Efficacy Scale (Schwarzer & Jerusalem, 1995) je najpoužívanejšou všeobecnou mierou, validovanou vo viac ako 25 krajinách.
Kritiky a obmedzenia
Hlavnou kritikou je, že rozlíšenie medzi očakávaniami sebaúčinnosti a očakávaniami výsledkov nie je vždy jasne vymedzené, čo vytvára pojmovú nejednoznačnosť v kľúčových konštruktoch teórie. Kritici tvrdia, že šírka a zložitosť SCT, ktorá zahŕňa sebaúčinnosť, očakávania výsledkov, sebareguláciu, environmentálne faktory a triadický recipročný determinizmus, sťažuje jej presnú operacionalizáciu a testovanie ako jednotnej teórie, pričom väčšina empirického výskumu sa úzko zameriava len na sebaúčinnosť. Niektorí výskumníci tiež poznamenávajú, že SCT môže podceňovať genetické, neurobiologické a štrukturálne či systémové bariéry, ktoré obmedzujú správanie bez ohľadu na osobné presvedčenie o vlastnej účinnosti, a že mnohé zakladajúce štúdie skúmali len krátkodobé, a nie dlhodobé účinky na správanie.
Kľúčové publikácie
- Bandura, A.. (1977). Self-efficacy: Toward a unifying theory of behavioral change. 10.1037/0033-295X.84.2.191
- Bandura, A.. (1986). Social Foundations of Thought and Action: A Social Cognitive Theory.
- Bandura, A.. (1997). Self-Efficacy: The Exercise of Control.
- Bandura, A.. (2001). Social cognitive theory: An agentic perspective. 10.1146/annurev.psych.52.1.1
- Stajkovic, A. D. & Luthans, F.. (1998). Self-Efficacy and Work-Related Performance: A Meta-Analysis. 10.1037/0033-2909.124.2.240