Dá sa emočná inteligencia merať?

Emocionálna inteligencia sa meria neustále a definuje nejednotne, a preto tvrdenia o nej siahajú od dobre podložených až po neobhájiteľné, a to bez zmeny slovníka.

Existujú dve odlišné tradície a takmer každý spor o EI sa rozplynie, keď určíš, o ktorej z nich je reč.

EI ako schopnosť

Pôvodná definícia Saloveyho a Mayera z roku 1990 chápala emocionálnu inteligenciu ako schopnosť: kapacitu presne vnímať emócie, využívať ich na podporu myslenia, rozumieť emočným významom a zvládať emócie u seba aj u iných.

Schopnosť sa meria výkonovým testom, teda úlohami, ktoré majú lepšie a horšie odpovede. Presne to robí MSCEIT: žiada respondentov, aby rozpoznávali emócie v tvárach, posudzovali, ako sa emócie miešajú a vyvíjajú, a hodnotili účinnosť stratégií regulácie.

Pretrvávajúcim problémom je skórovanie. Neexistuje objektívny kľúč pre otázku "aký je najúčinnejší spôsob, ako zvládnuť túto emočnú situáciu", preto sa odpovede skórujú podľa konsenzu: podľa najčastejšej odpovede veľkej vzorky alebo expertov. Kritici sa oprávnene pýtajú, či sa tým meria emočná schopnosť, alebo zhoda s normatívnym pohľadom na emócie, a či by nezvyčajne zručný respondent nebol penalizovaný za odklon od konsenzu.

EI ako schopnosť mierne koreluje so všeobecnou inteligenciou, čo podporuje jej nárok byť schopnosťou, a jej inkrementálna validita nad rámec inteligencie a osobnosti je skutočná, ale malá.

EI ako črta

Druhá tradícia meria emočnú sebaúčinnosť prostredníctvom sebavýpovede: ako emočne schopný si myslíš, že si. Toto zachytávajú široko používané krátke nástroje a Petrides a Furnham to formalizovali ako konštrukt umiestnený v priestore osobnosti, nie v priestore kognitívnych schopností.

Ide o legitímny konštrukt. Presvedčenia o vlastnej emočnej kompetencii ovplyvňujú, do čoho sa pustíš, a sebavýpoveď je jediný spôsob, ako sa k presvedčeniu dostať.

Nie je to však miera emočnej schopnosti a korelácia medzi EI ako črtou a EI ako schopnosťou je nízka, bežne sa uvádza okolo 0,2 až 0,3. Sú to dve rôzne veci s jedným názvom.

Dôkazy, oddelene

EI ako črta predikuje pracovnú spokojnosť, organizačné občianske správanie, presadenie sa v líderstve a pohodu, s miernymi, ale replikovanými efektmi. Kľúčové je zistenie o redundancii: metaanalýzy Van Rooya a Viswesvarana a Josepha a Newmana ukazujú podstatné prekrývanie s päťfaktorovým modelom, najmä s emočnou stabilitou, extraverziou a svedomitosťou, a obmedzenú inkrementálnu validitu po kontrole týchto čŕt a kognitívnych schopností.

EI ako schopnosť má slabšie prediktívne vzťahy v pracovnom prostredí, ale silnejší nárok na to, že meria schopnosť, a nie pohľad na seba.

Komerčný trh často cituje efekty, ktoré nepodporuje ani jedna z tradícií. Tvrdenia, že emocionálna inteligencia vysvetľuje veľkú väčšinu pracovného úspechu, pochádzajú z populárnej literatúry, nie z recenzovaného výskumu, a neobstoja pri konfrontácii s metaanalytickou literatúrou.

Štrukturálne obmedzenie sebavýpovede v tejto oblasti

Sebavýpoveď nedokáže odhaliť človeka, ktorého emočné sebavnímanie je nepresné, a práve táto skupina je pravdepodobne prakticky najzaujímavejšia. Niekto, kto zle číta druhých, no verí, že je v tom výborný, dosiahne vysoké skóre a neexistuje položka, ktorá by to zachytila. Je to ten istý problém, ktorému sebavýpoveď čelí pri všímavosti a pri náhľade všeobecne.

Nie je to dôvod EI ako črtu zavrhnúť. Je to dôvod čítať vysoké skóre ako "vidím sa ako emočne schopný/á", a nie "som emočne schopný/á", a považovať tieto dve tvrdenia za otázky s potenciálne odlišnými odpoveďami.

Dá sa to teda merať?

Emočné sebavnímanie: áno, spoľahlivo, s výhradou, že sa výrazne prekrýva so zavedenými osobnostnými črtami.

Emočná schopnosť: čiastočne, s nevyriešeným problémom skórovania opísaným vyššie.

To, čo tento pojem v komerčnom kontexte zvyčajne sľubuje, teda jedno číslo zachytávajúce emočnú kompetenciu, predikujúce úspech a odlišné od osobnosti, nepreukázala ani jedna z tradícií.

Tam, kde NOESIS publikuje nástroje emocionálnej inteligencie, stránka testu uvádza, ktorý model nástroj implementuje a či meria schopnosť, alebo sebavnímanie, pretože od tohto rozdielu závisí, čo o tebe skóre môže oprávnene vypovedať.