Mení sa osobnosť počas tvojho života?

Osobnosť sa v priebehu dospelosti mení, a to systematicky a predvídateľným smerom. Patrí to k lepšie podloženým zisteniam v tejto oblasti a odporuje to obom populárnym názorom: že osobnosť je pevne daná na začiatku dospelosti a že ju možno pretvoriť dostatočnou motiváciou.

Princíp zrenia

Rozsiahle longitudinálne štúdie a metaanalýzy sa zhodujú na konzistentnom vzorci približne od dvadsiatky do stredného veku a ďalej:

• Svedomitosť rastie, najstrmšie medzi dvadsiatkou a tridsiatkou.
• Prívetivosť rastie, postupnejšie, a pokračuje aj v neskoršom živote.
• Neurotizmus klesá, najmä medzi dvadsiatkou a tridsiatkou.
• Extraverzia vykazuje zmiešané výsledky: aspekt sociálnej dominancie má tendenciu rásť, zatiaľ čo aspekt sociálnej vitality klesá.
• Otvorenosť mierne rastie počas mladej dospelosti a potom v neskoršom živote pomaly klesá.

Metaanalýza 92 longitudinálnych vzoriek od autorov Roberts, Walton a Viechtbauer tento vzorec potvrdila a v ďalších prácach sa udržal. Smer vedie k tomu, čo výskumníci nazývajú zrelosťou: k väčšej zodpovednosti, väčšej emočnej stabilite, väčšej ohľaduplnosti. Väčšina ľudí sa v priemere stáva ľahšie znesiteľnými.

Vzorec sa objavuje naprieč kultúrami, čo je jeden z argumentov, že ide o vývinový jav, a nie iba o produkt očakávaní konkrétnej spoločnosti.

Dva druhy stability

Osobnosť môže byť stabilná v dvoch rôznych zmysloch a tento rozdiel vysvetľuje mnohé zdanlivé rozpory v literatúre.

Poradová stabilita sa pýta, či si ľudia zachovávajú svoju relatívnu pozíciu. Ak si v 30 rokoch svedomitejší než väčšina tvojich rovesníkov, si svedomitejší než väčšina z nich aj v 50? Táto stabilita je vysoká: korelácie za desaťročné intervaly sa zvyčajne pohybujú v rozmedzí 0,5 až 0,7 a poradová stabilita s vekom rastie, pričom sa ustáli niekde po päťdesiatke.

Zmena na úrovni priemeru sa pýta, či sa posúva celá populácia. Práve tu sa uplatňuje princíp zrenia. Každý sa môže stať svedomitejším, a pritom si všetci zachovajú svoje relatívne poradie.

Obe veci platia súčasne, a preto sú tvrdenia "osobnosť je stabilná" aj "osobnosť sa mení" správne, len hovoria o rôznych veličinách.

Čo ju posúva

Samotný vek, prostredníctvom vyššie opísaného vzorca zrenia.

Životné roly. Nástup do stáleho zamestnania, vážny vzťah alebo rodičovstvo súvisia so zvýšením svedomitosti a emočnej stability. Podľa teórie sociálnej investície nároky rolí formujú správanie a dlhodobá zmena správania sa napokon prejaví ako zmena črty.

Terapia. Metaanalýza klinických štúdií od Robertsa a kolegov z roku 2017 zistila významnú zmenu čŕt, najmä pokles neurotizmu, pričom účinky sa objavili v priebehu týždňov a pri následnom sledovaní sa z veľkej časti udržali. Je to jedno z pozoruhodnejších zistení v tejto oblasti: črty sa pod vplyvom intervencie menia viac, než naznačuje samotný koncept črty.

Zámerné úsilie, mierne. Štúdie vôľovej zmeny ukazujú, že ľudia, ktorí chcú zmeniť niektorú črtu, ju dokážu posunúť, ak je úsilie zamerané na konkrétne správanie, a nie na črtu ako abstrakciu. Chcieť byť extravertnejší veľa neprinesie; zaviazať sa ku konkrétnemu sociálnemu správaniu prinesie viac.

Tempo

Veľkosti účinku pri prirodzenej zmene za desaťročie sú stredné. Účinky terapie prichádzajú rýchlejšie, no najväčšie sú pri neurotizme a inde menšie. Nič v literatúre nepodporuje premenu v priebehu týždňov.

Má to praktický dôsledok pre každého, kto si test zopakuje. Chyba merania je pri väčšine nástrojov dosť veľká na to, aby posun o pár bodov medzi administráciami bol len šum. Skutočná zmena črty sa ukáže v priebehu rokov ako posun výrazne mimo pásma chyby. Preto je jedno opakované meranie zlým spôsobom, ako ju odhaliť, a preto ti porovnanie skóre získaných s mesačným odstupom povie viac o teste než o tebe.

Ako to čítať

Skóre črty opisuje, kde sa práve nachádzaš, nie pevnú vlastnosť. Je dosť stabilné na to, aby malo zmysel ho merať, a dosť premenlivé na to, aby jeho opätovné meranie o päť rokov bolo inou otázkou, nie zopakovaním tej istej.