Čo je Cronbachova alfa a čo ňou nie je
Najčastejšie uvádzaná štatistika v psychologickom testovaní a zároveň najčastejšie nesprávne chápaná. Alfa ti nepovie, že škála je jednodimenzionálna, a vysoká hodnota je často skôr symptómom než prednosťou.
Cronbachova alfa je koeficient vnútornej konzistencie, teda miery, do akej spolu korelujú položky jednej škály. Bola publikovaná v roku 1951 a je to vôbec najčastejšie uvádzaná psychometrická štatistika; jej všadeprítomnosť však prerástla jej užitočnosť.
Alfa nadobúda hodnoty od 0 do 1 a určujú ju dve veci: priemerná korelácia medzi položkami a počet položiek. Práve táto druhá závislosť je zdrojom väčšiny nedorozumení.
Čo vysoká alfa neznamená
Neznamená, že škála meria jednu vec. Toto je najčastejší omyl. Alfa môže byť vysoká aj pri škále s dvoma alebo tromi odlišnými faktormi, pokiaľ položky celkovo dostatočne korelujú. Jednodimenzionalitu treba overiť faktorovou analýzou; alfa ju overiť nedokáže a nikdy na to nebola určená.
Neznamená, že škála je validná. Alfa nehovorí nič o tom, čo položky merajú. Dvadsať otázok o veľkosti topánok by malo výbornú vnútornú konzistenciu a nulovú validitu ako miera čohokoľvek psychologického.
Neznamená, že škála je dobrá. Keďže alfa rastie s počtom položiek, dlhá škála s priemernými položkami prekoná krátku škálu s výbornými položkami. Škála so štyridsiatimi položkami a priemernou koreláciou medzi položkami 0,2 sa dostane nad 0,90.
Veľmi vysoká alfa je často varovaním. Približne nad 0,95 bývajú položky zvyčajne takmer parafrázami. Konzistencia sa tak získava na úkor pokrytia konštruktu: škála veľmi presne meria jeden úzky aspekt a zvyšok konštruktu jej uniká. Nazýva sa to paradox atenuácie a práve preto viac konzistencie nie je monotónne lepšie.
Čo predpokladá
Alfa je dolnou hranicou reliability za určitého predpokladu: tau-ekvivalencie, čo znamená, že každá položka prispieva k základnej črte rovnakou mierou. Skutočné škály tento predpoklad takmer nikdy nespĺňajú. Položky sa líšia v tom, ako silno sýtia faktor, a keď sa líšia, alfa reliabilitu podhodnocuje.
McDonaldova omega predpoklad rovnakého príspevku opúšťa a odhaduje reliabilitu zo skutočných faktorových sýtení. Metodológovia ju odporúčajú namiesto alfy už dve desaťročia. Prax publikovania výsledkov to nasleduje len pomaly, najmä preto, že alfa je v každom štatistickom programe jediný riadok, kým omega nie.
Ako ju čítať v praxi
Orientačné konvencie: 0,70 a viac je prijateľné pre výskum porovnávajúci skupiny, 0,80 a viac pre aplikované použitie, 0,90 a viac tam, kde skóre ovplyvňuje rozhodnutie o jednotlivcovi. Ber ich ako orientáciu, nie ako hraničné hodnoty; potrebná úroveň závisí od toho, o čo pri rozhodnutí, ktoré skóre podporuje, ide.
Informatívnejšie údaje bývajú zvyčajne inde v tom istom článku. Priemerná korelácia medzi položkami (zdravý rozsah je 0,15 až 0,50) ti povie, či vysoká alfa vznikla vďaka kvalite položiek, alebo ich množstvu. Počet položiek ti povie to isté z opačnej strany. Test-retest reliabilita ti povie niečo, čo alfa zo svojej podstaty nedokáže: či je skóre u tej istej osoby v čase stabilné.
Škála, ktorá uvádza iba alfu, uviedla ten z ukazovateľov reliability, ktorý sa získava najľahšie a ktorým sa najľahšie prejde.
Vyskúšaj to v teste
Čítať o meraní je jedna vec. Vidieť vlastné skóre spolu s jeho zdrojom, normatívnou vzorkou a obmedzeniami je niečo iné. Zadarmo, bez registrácie.
Čítať ďalej
- Čo je psychometria?Disciplína, ktorá zisťuje, či je psychologické meranie naozaj kvalitné, a dôvod, prečo sa dva testy s podobnými otázkami môžu obrovsky líšiť v tom, akú hodnotu majú ich výsledky.
- Čo je reliabilita v psychologickom testovaní?Reliabilita je konzistencia merania, nie jeho správnosť. Test môže mať vysokú reliabilitu, a pritom merať niečo iné, než má. Preto je to prvá otázka, ktorú si kladieme, a nikdy nie posledná.
- Čo je validita v psychologickom testovaní?Validita nie je vlastnosť, ktorú test má. Je to argument o tom, či je konkrétna interpretácia konkrétneho skóre na konkrétny účel obhájiteľná, a pre každé nové použitie sa musí vybudovať odznova.
- Čo je konštruktová validita?Najťažšia otázka merania: či to, čo meriaš, existuje tak, ako si to definoval, a či tvoj nástroj zachytáva práve to, a nie niečo príbuzné.
- Konvergentná a diskriminačná validitaDve zrkadlové požiadavky: miera sa musí zhodovať s tým, s čím by sa mala zhodovať, a musí zostať odlišná od toho, čím podľa vlastných slov nie je. Väčšina slabých nástrojov zlyháva v tej druhej.
- Štandardná chyba merania: o koľko sa tvoje skóre môže odchyľovaťKaždé skóre má určitú chybu merania a pri väčšine psychologických testov je väčšia, než si ľudia myslia. Toto je číslo, ktoré ti povie, kedy je rozdiel skutočný a kedy ide len o šum.
- Normy a percentily: s čím sa tvoje skóre porovnávaHrubé skóre samo osebe nemožno interpretovať. Zmysel nadobúda až v porovnaní s referenčnou skupinou, a to, ktorá skupina bola použitá, je jedným z najzávažnejších a najmenej zdôrazňovaných faktov o akomkoľvek teste.
- Ako sa psychometrický test naozaj vytváraOd definície konštruktu po zverejnené normy trvá tento postup roky a väčšina toho, čo doň vstupuje, sa vyradí. Keď poznáš jednotlivé kroky, je zrejmé, ktoré z nich rýchly online kvíz vynechal.
- Čo znamená, keď sa o teste hovorí, že je validovaný?Toto slovo nie je nijako regulované a voľne ho používajú produkty, ktoré nevykonali nič z potrebnej práce. Tu je, čo znamená, keď naozaj niečo znamená, a štyri otázky, ktoré tieto dva prípady od seba odlíšia.
- Prečo väčšina internetových testov osobnosti nie je reliabilnáNie preto, že by boli nečestní, ale preto, že kroky, vďaka ktorým je meranie dôveryhodné, sú neviditeľné, drahé a ľahko sa dajú vynechať; a ich vynechanie nijako nezmení to, ako výsledok vyzerá.
- Čo sebavýpoveď dokáže a nedokáže meraťDotazníky od teba žiadajú, aby si bol pozorovateľom samého seba, čo pri niektorých veciach funguje lepšie než pri iných. Keď vieš, kde je táto metóda silná a kde zlyháva, zmení to spôsob, akým čítaš akýkoľvek výsledok.
- Čo znamená, keď test niečo predpovedáKorelácia 0,30 je vo výskume osobnosti silným zistením, no slabým základom na rozhodnutie o jednom človeku. Obe tvrdenia sú pravdivé a práve rozdiel medzi nimi spôsobuje väčšinu nesprávneho používania výsledkov testov.
- Skríning nie je diagnózaSkríningový dotazník je skonštruovaný tak, aby zachytil čo najviac možných prípadov, pričom vysoký podiel falošne pozitívnych výsledkov akceptuje ako daň. Ak čítaš skríningové skóre ako diagnózu, obraciaš naruby to, na čo bol navrhnutý.