Osobnosť a temperament: aký je medzi nimi rozdiel?

Temperament a osobnosť sa v bežnej reči často zamieňajú a rozdiel medzi nimi je skutočný, hoci ide skôr o rozdiel v miere než o ostrú hranicu.

Konvenčné rozlíšenie

Temperament označuje konštitučne podmienené individuálne rozdiely v reaktivite a sebaregulácii, ktoré sú pozorovateľné veľmi skoro v živote a sú pomerne stabilné. Dojčatá sa už od prvých týždňov líšia v tom, ako silno reagujú na novosť, ako ľahko sa dajú upokojiť a do akej miery sa približujú alebo sťahujú. Tieto rozdiely predchádzajú akejkoľvek významnej histórii učenia, čo je jadrom argumentu, že sú konštitučné.

Osobnosť označuje širšie, prepracovanejšie vzorce myslenia, prežívania a správania, ktoré charakterizujú dospelého človeka. Zahŕňa temperament ako základ, no pridáva všetko, čo sa na ňom vybudovalo: hodnoty, presvedčenia, charakteristické adaptácie, identitu a stratégie, ktoré si človek vytvoril na zvládanie vlastnej reaktivity.

Najčastejšie používaná metafora hovorí, že temperament je surovina a osobnosť je to, čo z nej urobí skúsenosť.

Odkiaľ to pochádza

Moderný výskumný program sa začína newyorskou longitudinálnou štúdiou Thomasa a Chessovej v 50. rokoch 20. storočia, ktorá sledovala dojčatá a identifikovala deväť dimenzií temperamentu, neskôr zoskupených do vzorcov ľahkého, ťažkého a pomaly sa rozohrievajúceho dieťaťa. Kaganova práca o behaviorálnej inhibícii v 80. rokoch ukázala, že časť dojčiat, ktoré vo veku štyroch mesiacov silno reagujú na novosť, zostáva inhibovanejšia až do adolescencie, s merateľnými fyziologickými rozdielmi.

Rothbartovej model, dnes najvplyvnejší, redukuje temperament na tri široké faktory: surgenciu čiže extraverziu, negatívnu afektivitu a úsilnú kontrolu. Starší model EAS od Bussa a Plomina navrhoval emocionalitu, aktivitu a sociabilitu.

Kde sa hranica stiera

Ostré rozlíšenie naráža na problémy na oboch koncoch.

Dimenzie čŕt dospelých sa veľmi podobajú dospelým dimenziám temperamentu. Rothbartovej surgencia zodpovedá extraverzii, negatívna afektivita neurotizmu a úsilná kontrola svedomitosti. To sú tri z Veľkej päťky s iným vývinovým označením. Ak sú črty dospelých prevažne rozvinutým temperamentom, kategórie neopisujú ani tak rozdielne veci, ako skôr tie isté veci v rôznom veku.

Nerozlišujú ich ani odhady dedičnosti. Temperament aj osobnostné črty dospelých vykazujú dedičnosť v rozmedzí 40 až 60 percent; temperament nie je výlučne biologický a osobnosť nie je výlučne naučená.

A temperament nie je nemenný. Kaganove inhibované dojčatá sa častejšie stali inhibovanými adolescentmi, no značná časť nie. Raný temperament mení pravdepodobnosti; výsledok neurčuje.

Prečo sa oplatí toto rozlíšenie zachovať

Aj keď je rozmazané, robí užitočnú prácu.

Vysvetľuje, prečo je zmena možná, no pomalá. Ak časť toho, proti čomu pracuješ, bola prítomná skôr, než si o tom mohol/mohla rozhodovať, úsilie prináša postupný posun, nie premenu; a očakávanie premeny je dobrý spôsob, ako mylne dospieť k záveru, že sa nič nemení.

Oddeľuje tiež reaktivitu od regulácie, ktoré bežný jazyk zlieva dokopy. Dvaja ľudia môžu mať rovnako intenzívnu emočnú reakciu a obrovsky sa líšiť v tom, čo s ňou urobia. To druhé je oveľa lepšie trénovateľné než to prvé a intervencie zamerané na reguláciu namiesto reaktivity majú silnejšie dôkazy.

Z hľadiska merania

Nástroje pre dospelých merajú osobnosť, nie temperament. Hodnotenie temperamentu sa robí nástrojmi pre dojčatá a deti, často prostredníctvom výpovede rodičov alebo pozorovania, a na dospelých sa neprenáša.

To, čo zachytáva dotazník pre dospelých, je aktuálny stav systému s konštitučnými základmi, na ktorých sú navrstvené desaťročia histórie. Preto je skóre črty najlepšie čítať ako popis toho, kde sa nachádzaš teraz: informatívny, stredne stabilný a nie ako výrok o tom, čo bolo nevyhnutné.