Je introverzia to isté ako plachosť?

Introverzia a hanblivosť sa bežne považujú za to isté, a to aj ľuďmi, ktorí sa stotožňujú s oboma. Ide však o samostatné konštrukty s odlišnými korelátmi, odlišnými dôsledkami a odlišnou reakciou na intervenciu. Oplatí sa ich od seba oddeliť, pretože ich zamieňanie vedie ľudí k tomu, že prijímajú ako nemenný temperament niečo, čo sa dá liečiť, a za problém považujú niečo, čo problémom nie je.

Rozdiel

Introverzia je pozícia na dimenzii extraverzie: preferencia nižšej úrovne sociálnej stimulácie. Introverti majú tendenciu vnímať dlhší sociálny kontakt skôr ako vyčerpávajúci než povzbudzujúci, vo vzťahoch uprednostňujú hĺbku pred šírkou a predtým, ako prehovoria, premýšľajú. Nehovorí to nič o kompetencii ani o pohodlí v sociálnych situáciách; introvert sa môže v spoločnosti cítiť úplne uvoľnene a jednoducho jej chce mať menej.

Hanblivosť je úzkosť v sociálnych situáciách, konkrétne anticipačný strach z negatívneho hodnotenia. Hanblivý človek môže sociálny kontakt veľmi chcieť, no bráni mu v tom nepohodlie. Má bližšie k neurotizmu a sociálnej úzkosti než k extraverzii.

Rozdiel sa dá vystihnúť jednoducho: introverzia je o tom, koľko toho chceš; hanblivosť je o tom, koľko ťa to stojí.

Prečo sa zamieňajú

Navonok vedú k podobnému správaniu. Introverti aj hanbliví ľudia môžu v skupine menej hovoriť, odmietať pozvania a zdržiavať sa na okraji večierka. Pozorovateľ vidí to isté.

Vnútorný prežitok je však úplne odlišný. Introvert na okraji večierka je často v poriadku a radšej je tam než v strede. Hanblivý človek na okraji často chce byť v strede a nedokáže sa prinútiť prejsť cez miestnosť.

Zároveň spolu mierne korelujú, čo stačí na to, aby sa kategórie štatisticky rozmazali, no nesplynuli. A "introvert" sa stal spoločensky prijateľným sebapopisom, takže mnohí ľudia, ktorí opisujú hanblivosť, používajú označenie introverzia; pochopiteľne, keďže nenaznačuje žiadny problém.

Štyri kombinácie

Keďže ide o samostatné črty, existujú všetky štyri kombinácie a všetky sú bežné:

• Introvertný, nie hanblivý. V spoločnosti sa cíti dobre, chce jej však menej. Pravdepodobne najväčšia skupina ľudí, ktorí sa označujú za introvertov.
• Hanblivý, nie introvertný. Chce sociálny kontakt, no blokuje ho úzkosť. Často najviac trpí zo všetkých štyroch a je to skupina, ktorú je najľahšie prehliadnuť, pretože označenie introvert robí jej trápenie neviditeľným.
• Oboje. Uprednostňuje menej sociálneho kontaktu a ten, ktorý má, je preňho nepríjemný.
• Ani jedno. Chce sociálny kontakt a cíti sa v ňom dobre.

Prečo na rozdiele prakticky záleží

Introverzia si nevyžaduje intervenciu. Je to normálna dimenzia črty s vlastnými výhodami a jej patologizovanie je chyba. Nie je čo napravovať.

Hanblivosť reaguje na intervenciu. Sociálna úzkosť patrí medzi najlepšie liečiteľné stavy v klinickej psychológii, so silnými dôkazmi pre kognitívno-behaviorálne prístupy. Niekto, kto svoju hanblivosť zaradil ako introverziu, môže dospieť k rozumnému, no mylnému záveru, že taký jednoducho je a nedá sa s tým nič robiť.

Predpovedajú rôzne veci. Extraverzia súvisí s pozitívnym afektom, veľkosťou sociálnej siete a mierne aj s nástupom do vodcovskej role. Sociálna úzkosť súvisí s vyhýbaním sa, trápením a funkčným obmedzením. Ich spájanie zastiera oba tieto vzťahy.

Ako zistiť, o čo ide

Objasňujúca otázka neznie, ako sa správaš, ale čo chceš. Si po dlhom spoločenskom večere vyčerpaný/á, no spokojný/á, alebo ti odľahlo, že si unikol/unikla? Keď odmietneš pozvanie, je to preto, že by si radšej robil/a niečo iné, alebo preto, že sa ísť bojíš? Vyhýbaš sa hovoreniu v skupine preto, že nemáš čo povedať, alebo preto, že niečo máš, ale nedokážeš to povedať?

Introverzia zodpovedá prvej verzii každej otázky. Hanblivosť druhej.

Ak chceš vidieť tieto dve veci oddelene, a nie ako jeden dojem, nástroje Big Five v katalógu NOESIS uvádzajú extraverziu a emočnú stabilitu ako nezávislé skóre, čo je presne to rozlíšenie, ktoré sa v bežnej slovnej zásobe stráca.